Živý živlami - Island

Na Islande som sa ocitla spolu s režisérom a kameramanom Jánom Mančuškom pred niekoľkými mesiacmi pri nakrúcaní nového dielu seriálu "Cestománia“. Splnil môj dávny sen, navštíviť túto fascinujúcu krajinu. Ako na mňa zapôsobila ona i jej obyvatelia naozaj?

Keby všetci ľudia na svete boli takí ochotní a ústretoví ako Islanďania, máme tu raj na zemi. Sopka pod ľadovcom Vraj je takáto charakteristika pre obyvateľov “studených severských končín” nezvyčajná, moje skúsenosti mi však inú možnosť nedávajú. Snáď v sebe nosia to teplo, čo drieme pod povrchom množstva sopiek, ktoré sa na ostrove tu a tam prebúdzajú. Napríklad v roku 1998. Vtedy vybuchla sopka pod ľadovcom Vatnajökull - najväčším európskym ľadovcom - a roztopila pritom také množstvo ľadu, že voda celkom zatopila cestu (na miestne pomery autostrádu), ktorá pod ním prechádzala. Jediná cesta A to bola vážna rana, pretože dobré cesty sú na Islande rovnakou raritou ako les. Jediná poriadna obchádza dokola ostrova, meria približne 2500 km. Ani tá však nie je po celej dĺžke pokrytá asfaltom. Dokonca platí, že podvozok auta Vám na ostrove nepoistí ani tá najlepšia poisťovacia spoločnosť. Povrch väčšiny ciest je totiž pokrytý šotolinou - drobnými kamienkami, ktoré spod kolies s obľubou odskakujú. Vo vnútrozemí sú cesty zjazdné dokonca len pre terénne vozidlá. Vnútrozemie je vôbec nehostinné, väčšinou pokryté lávovými kameňmi, napohľad čiernou púšťou. Rybári, “zhnitý žralok” a alkohohol Našťastie je ale pri pobreží miesta dosť - Islanďanov je len 280 000, z toho v hlavnom meste Reykjavíku žije 170 000 obyvateľov. Pobrežie je pritom hlavným zdrojom príjmov obyvateľov - kto práve nebýva v hlavnom meste Reykjavíku, rybárči. A nie je to len treska na mnoho spôsobov, ktorú môže človek ochutnať v miestnych reštauráciách. Špecialitou je tzv. “zhnitý žralok” (hákarl) - pochutina, ktorá nesmie chýbať na žiadnej recepcii ani vianočnom stole. Islanďanom chutí však aj ako “snack k telke”. Túto špecialitu pripravujú známi “žraločí muži”, ktorí “žijú a tvoria” na Islande len štyria. Nakoľko žralok nemá obličky, mäso obsahuje množstvo amoniaku, ktoré je najskôr potrebné nechať vyprchať. Šesť mesiacov sa naporciované a zavesené na drevených tyčiach vetrá na voľnom priestranstve. Hotovo. Žiadne údenie. Vraj lahôdka. No neviem. Som celkom rada, že som sa zúčastnila počas svojho pobytu len 1 recepcie - hoci to bola recepcia s islandským prezidentom / chuť nezlepšila ani prítomnosť samotného islandského prezidenta. A to mi ako “začiatočníkovi” dovolili sústo hneď zapiť brennivinom - miestnym alkoholom. Mimochodom, ako všade na severe o alkohole platí, že je veľmi obľúbený, veľmi drahý, a jeho konzumácia je vládou značne obmedzovaná - nakúpiť ho môžete len v tzv. “Vínbúdach”. Dokonca na pive si Islanďania môžu pochutnávať len od roku 1986! Chov oviec Kto na Islande nerybárči, ten farmárči. Populárny je predovšetkým chov oviec. Keďže na ostrove nie je takmer žiaden ťažký priemysel, vzduch je taký svieži a rastlinky také chutné a voňavé, že sa jahniatka ich konzumáciou doslova samookorenia. Ovčia vlna je taká hustá a teplá, že si tu svetre na zákazku nechávajú pliesť mnohí uzimení zahraniční turisti. Daňou za tieto pôžitky je pokles zalesnenia Islandu z 25% z čias vikingských na súčasné 1%, na ktorom sa výrazne podpísalo práve vytínanie stromov kvôli pasienkom. Zvyšok padol za obeť pri stavbe vikingských lodí a samozrejme na kúrenie. Ovce si tu vôbec žijú ako v (ba)vlnke - aj pri zmätkovitom prebiehaní cez cestu majú prednosť pred autami. A ak by náhodou prišlo k zrážke, na vine je vždy a len vodič. Trolovia a elfovia A opäť sme pri ceste - a na Islande je to vskutku dôležitá téma. Ako sa bude stavať a kadiaľ pôjde konzultujú Islanďania dokonca s trolmi a elfami. Že to sú postavy z rozprávok ? Na Islande by Vás vlastná skúsenosť presvedčila (tak ako mňa). Podľa mienky 80% obyvateľov sú elfovia skutoční, hoci pre väčšinu neviditeľní. A prečo sú takí dôležití pri stavbe ciest? Pretože cesta sa často musí raziť cez skaly, ktoré sú domovmi týchto bytostí. A asi by sa každý poriadne nahneval, keby dominantou obývačky bola autostráda. Nevôľa trolov a elfov sa prejavuje tak, že “neskonzultovaná” cesta praská, pričasto ju zmýva dážď, až náklady na jej opravu začnú mnohonásobne prevyšovať náklady, ktoré by vznikli výstavbou obchádzky. Viera v tieto bytosti je taká silná, že nikto nepripúšťa, že by mohla byť v rozpore s kresťanským presvedčením 99% obyvateľstva (zvyšné 1% sa vyznáva Ásatrú – pôvodné pohanské náboženstvo, ktorému vládnu bohovia Thor a Odin). „Nature first“ Neexistencia ťažkého priemyslu je pre mnohých zahraničných podnikateľov nepochopiteľná a všemožne sa snažia na ostrov preraziť, najmä v úmysle využiť superlacné zdroje miestnej energie - geotermálnej i vodnej. Pre Islanďanov je však zachovanie prírodných krás prvoradé. Keď chceli zahraniční podnikavci postaviť na “Vysočine” vo vnútrozemí hydroelektráreň ako základ budúcej hlinikárne, hneď sme pred budovou parlamentu v Reykjavíku našli aktivistov s demonštrujúcich bábkami z alobalu. Už len mierny náznak súhlasu s týmto činom vážne poznamenal status prezidenta. Ten by mal byť podľa želania ľudu predovšetkým ekologickým bojovníkom. Termálna energia Termálna energia je nielen zdrojom zábavy, ale aj úžitku. V skleníkoch si tu dopestujú nielen ruže, papriku, či paradajky, ale aj banány. Island sa dokonca v rámci Európy radí na prvé miesto v počte vypestovaných banánov na obyvateľa! Teplé pramene, jazierka, prírodné lagúny obšťastňujú každodenný život Islanďanov. Kvalita každého mestečka sa hodnotí podľa kvality termálneho kúpaliska - koľko má kĺzačiek, bahenných jazierok, víriviek. Najviac kúpalisk v Európe Kúpaliská sú vždy rajom aj pre deti. Možno práve preto je ich na Islande toľko - podľa štatistík pripadá na rodinu 3,3 dieťaťa - čo je v rámci Európy najviac. Okrem kúpalísk tu majú k dispozícii aj skvelé detské ihriská. Ak sa vyberiete na Island s deťmi, už sa nebudú chcieť vrátiť. Byť tu slobodnou mamičkou tiež nie je žiaden problém. /Ako mi prezradila počas plavby z ostrova Flatey jedna mamička cestujúca so synom/ Podľa celospoločenského názoru dieťa je dar a toho, kto sa oň stará, treba všemožne podporovať. Islanďania milujú farby Islanďania vôbec nie sú chladní a krajina nevyzerá napriek množstvu šedočierneho lávového kameňa smutne. Islanďania totiž milujú farby: modrý dom s červenou strechou, žltý so zelenou, oranžový s tyrkysovou. Občas som si pripadala ako vo veselej kreslenej rozprávke. Keďže prírodné živly ako vietor a dážď sú na Islande stálymi hosťami, nátery je potrebné často obnovovať. Islanďania sú ale vytrvalí. Ochota aj patriotismus Akí sú ešte ? Už v úvode som písala, že sú ochotní a ústretoví. Niekoľko príkladov – keď sme dostali na ceste defekt, v priebehu desiatich minút nám zastavili štyri autá, s posádkou pripravenou pomôcť. Keď sme sa nešťastne zrazili s chlapíkom rovno pred jeho domom, kým sme čakali na políciu, pozval nás k sebe na kávu. Pani, ktorá vyrábala podomácky ďalšiu miestnu lahôdku – skyr niečo na spôsob termizovaného tvarohu), neváhala kvôli nám zháňať potrebné ingrediencie 400 km od svojho domova. /kriminalita Islanďania sú v podstate tiež nacionalisti. Napríklad si tak veľmi zakladajú na svojom jazyku, že aj pre moderné, medzinárodne používané slová si vytvárajú vlastné - napríklad telefón sa povie síminn. Všetci s napätím očakávali, ako padne slovo internet. Jeho moc bola veľmi silná, v islandštine sa udomácnilo. Jazyk je taký konzervovaný, že napríklad v múzeu manuskriptov v Reykjavíku je možné vidieť 12-ročných školákov, ako bez problémov čítajú obľúbené ságy z 12. storočia. Z jazyka je cítiť aj hlboké “prírodné korene” národa - napríklad pre chvost psa, ryby, koňa existuje vždy iný výraz, kým pre nás je to vždy len “chvost“. Island má len 100 väzňov! Prečo sú Islanďania v svojej krajine takí spokojní? “Je tu krásna príroda, množstvo rozmanitého vtáctva a rýb, a v porovnaní s Európou kopa miesta”, povedal mi pilot lietadla premávajúceho medzi Vestmanskými ostrovmi a pevninou. Dodala by som, že nemenej významná je aj nízka kriminalita - zaparkované auto si pred obchodom pokojne môžete nechať s kľúčikmi v zapaľovaní. Podľa šéfa Islandskej správy väzníc bolo v čase našej návštevy na ostrove presne 100 väzňov. V minulosti bolo možným trestom aj “domáce väzenie”. Napríklad jeden penzión, v ktorom sme strávili dve noci, mal pred tridsiatimi rokmi najvyššie poschodie niekoľko rokov používané ako domáce väzenie pre ženu, ktorá zavraždila svojho manžela. V tom čase totiž neexistovalo väzenie pre ženy. O tejto skutočnosti sme sa dozvedeli náhodne – pri neskoršej návšteve jednej rodiny v Reykjavíku. Z rozhovoru vysvitlo, že išlo jednu z dcér majiteľov penziónu, ktorá nám počas nášho pobytu okrem vizitky darovala aj vlastnoručne namaľovaný obraz. Zaujímavé je, že obe dcéry majiteľov penziónu sa živia umením - druhá vytvára kryty na lampy z farebného skla - a svorne tvrdili, že umením si tu môže človek slušne zarobiť na živobytie. Slovenskí umelci by zaplakali / hynuli smútkom / závisťou. Prírodná scenéria Islandská prírodná scenéria je uchvacujúca – vodopády na tisíc spôsobov, ľadovcová lagúna, teplé jazierka, zasnežené vrcholky kráterov vyhasnutých sopiek, skamenelí trolovia zhmotnení v podivných lávových útvaroch, para syčiaca priamo zo zeme z obrovských komínov, bublajúce bahenné sopky, čadičové pláže, farebné ryolitové hory, gejzíry (na Islande sa nachádza aj ten, čo dal meno všetkým ostatným na svete) – to všetko sa menilo pred našimi očami s ukrajovanými kilometrami okružnej trasy. A vždy nás prekvapilo niečo nové. Napríklad obrovská ryha, ktorá sa tiahne naprieč celým ostrovom – miesto trenia eurázijskej a americkej pevninskej dosky, prapríčina vystúpenia ostrova z mora na zemský povrch a jeho bohatej seizmickej činnosti. Vyzerá to, akoby zem bola zbrázdená obrovským pluhom. Je taká zvrásnená, že si ju americkí astronauti vybrali ako miesto tréningu pristátia na Mesiaci.V dôsledku vzďaľovania sa týchto dvoch kontinentálnych dosiek sa ostrov, na veľké potešenie jeho obyvateľov, každoročne predĺži o 1,5 cm. A rada dodávam, že aj na moje. O piaď čo viac obdivovať. Európa alebo Amerika? Ak sa preto Islanďanov spýtate, či sa cítia Európanmi alebo Američanmi, staršia generácia Vám odpovie, že prvotní obyvatelia boli z Európy, a takisto sú jej bližšie európske „konzervatívne“ hodnoty. Mladšej generácii sa však omnoho viac páči americká voľnosť, disco a coca-cola. /Eva Rosíková, YMCA Slovensko/ autorka je spolupracovnicí pořadu Cestománie