Po deviatich rokoch od natočenia „jednotky“, nazvanej stručne Alžbeta, prichádza Shekhar Kapur (z jeho filmografie spomeňme aspoň film Čtyři pírka – zkouška cti) s pokračovaním tejto historickej drámy. Zatiaľ čo prvá časť si získala renomé zaujímavého snímku, stretla sa s pozitívnym ohlasom kritiky, premenila na Oscara jednu (masky) zo siedmich nominácií, do neba vyniesla herečku Cate Blanchett a indickému režisérovi otvorila dvere ku euroamerickému publiku, nie je vôbec isté, ako dopadne pokračovanie.

Prečo to píšem? Hoci „Zlatý vek“ určite nie je prepadákom á la Čtyři pírka a človek si ho môže celkom užiť, pôsobí dojmom, akoby nevedel, kam sa zaradiť, akoby prežíval vnútorný rozpor. Začnime hneď podtitulom: „Zlatý vek“. Ak divák čaká, že si z filmu odnesie lekciu o období anglickej renesancie, bude hlboko sklamaný. Vôbec nechápem, prečo tvorcovia zvolili tento názov, pretože tému „zlatého veku“ nadhodí až rozprávač tesne pred záverečnými titulkami. Lepšie by sa hodil titul „Cesta ku zlatému veku“, ale to by asi neznelo divácky tak lákavo... Určité rozpaky spôsobuje tiež súvislosť medzi trailerom a samotným filmom. Upútavka budí dojem, že diváka čaká akčný, priam až vojnový spektákel, plný bojových scén. Trailer má i istý erotický náboj, Alžbetu a dobrodruha Waltera Raleigha „stavia“ do pozície milencov. Snímok je však trochu odlišný... V prípade druhého spomenutého motívu to, myslím, nie je na škodu. Kto sa teší na pikantné posteľné scény, bude síce sklamaný, ale ostatní budú odmenení majstrovsky stvárneným vnútorným portrétom kráľovnej, v ktorej sa zmietala anglická panovníčka a „obyčajná“ žena túžiaca po láske muža, po ceste do ďalekých krajín, po jazde na koni s vetrom opreteky, po súkromí. A tak dôstojné štátnické pózy, plné noblesy a dominancie, striedajú humorné „táranie“ či hysterické záchvaty žiarlivosti. Nepôsobí to však gýčovito, nie je to Big brother v kráľovskom paláci. Cate Blanchett opäť dokazuje, že je jednou z najlepších herečiek súčasnosti a už iba kvôli nej sa oplatí film vidieť. No je tu ešte prvá spomínaná nekonzistentnosť medzi trailerom a filmom, totiž námorná bitka medzi španielskou Armadou a anglickou vojnovou flotilou (s výdatnou pomocou pirátov, budúcich nositeľov titulu „sir“). Pri nej taký zmierlivý nebudem. Na bitku síce skutočne aj dôjde, ale v takej podobe, ako je predvedená, ju tvorcovia pokojne mohli aj vynechať. Vznešený prejav pred bojom, akoby vystrihnutý z Alexandra Veľkého alebo zo Statočného srdca, sľubuje veľkolepé vyvrcholenie celého filmu. To sa však nekoná. Celú akčnú stránku filmu, ktorá trvá približne 5 minút, charakterizuje skratkovitosť, nelogickosť (manéver Angličanov s obetovaním vlastných plavidiel sa mi nezdal dostatočne zrozumiteľne podaný), zvláštna stratégia strihu (striedanie záberov z bitky a z Alžbetinho „hlavného stanu“, resp. z paláca španielskeho kráľa Filipa II. by samo o sebe bol dobrý nápad, niečo však nefunguje, tak ako má, a výsledný efekt sa mi javí nepresvedčivý) a akoby nedostatok finančných prostriedkov. Čo bolo povedané o akčnej stránke filmu, sa dá podľa môjho názoru vztiahnuť i na jeho celý scenár (duo Nicholson – Hirst). Príbeh nie je nejako zvlášť zaujímavý, sú tu nadhodené určité motívy, ktoré nie sú ďalej rozvedené, niektoré postavy majú skôr epizodický charakter a budia dojem zbytočnosti, dialógy nevystupujú zo šedej hmly priemernosti... Celý film je poznačený silnou čierno-bielou optikou, ktorá je špeciálne zreteľná na vykreslení protikladu protestantské Anglicko – katolícke Španielsko, rozumej: dobrí „my“ – zlí „oni“, rozumej: absolútne dobrí a bezchybní „my“ – absolútne zlí a spiatočnícki „oni“. Toto zjednodušené videnie skutočnosti pôsobí ako lacná reklama na liberálnu demokraciu a voľný obchod a robí Kráľovnú Alžbetu: Zlatý vek zbytočne plochú. Pri všetkej schematickosti však film, predovšetkým prostredníctvom postavy katolíka Filipa II., nastavuje zrkadlo divákovi – človekovi post-totalitnej spoločnosti, ktorý už v nič neverí a ktorého život už nie je nesený na krídlach žiadnych vznešených ideí. Človekovi, ktorý už nemá nielen prečo zomrieť, ale ani prečo žiť. Film to dosahuje pomocou krásnych a pôsobivých obrazov – symbolov (napr. zhasínajúca svieca vo Filipových rukách počas fatálnej porážky, do mora klesajúce krucifixy, atď.). Práve vizuálne spracovanie je jednou z dvoch, resp. troch najsilnejších stránok filmu. Divák si na ne musí počkať až do samého „finále“, avšak stojí to za to. Ako už spomínané symboly, tak aj obrazy Alžbety stojacej na útese nad rozbúreným morom, koňa plávajúceho v mori, atď. sú akoby vystrihnuté z plátien starých majstrov. A všetko je ešte umocnené podmanivou hudbou (C. Armstrong), vytvárajúce tak dokonalý zážitok. Aspoň na pár okamihov... Ďalšiu silnú stránku filmu predstavujú herecké výkony. Ak „Zlatý vek“ nevymizne z povedomia divákov a kritikov, tak to bude práve ich zásluhou a myslím, že aj v boji o tohtoročné zlaté sošky ešte budú mať čo povedať. O výkone tradične vynikajúcej C. Blanchett (Alžbeta) sme si už hovorili. Skvele jej sekundujú Jordi Mollà ako čierny démon – kráľ Filip a vševedúca „šedá eminencia“ sir Walsingham v podaní Geoffreyho Rusha. Je škoda, že Rush nedostal vo filme ešte viac priestoru, len sa objaví, urobí dojem a hneď zase zmizne. Výkon Clive Owena (Raleigh) je presvedčivý a svojím spôsobom originálny, no „veľká trojka“ ho bohužiaľ zatieňuje... Kapur sa vyjadril, že „projekt Alžbeta“ bol od začiatku koncipovaný ako trilógia a takto sa ho pokúšal aj zobraziť. Prvá časť zachytáva Alžbetinu mladosť a nástup na trón, Kráľovná Alžbeta: Zlatý vek mala predstaviť jej vládu (tento zámer sa podaril len sčasti). Čo nás čaká v zamýšľanej „trojke“ (ak sa vôbec objaví)? Kiež by to boli rovnako bezchybné herecké výkony, spoločné zatiaľ obom častiam, no tiež i silný príbeh, ktorého očakávanie „Zlatý vek“ žiaľ nenaplnil. Pavol Bargár Napsáno pro Křesťanskou revue číslo 6/2007, děkujeme redakci KR za poskytnutí textu. __________________________________________ Kráľovná Alžbeta: Zlatý vek Elizabeth: The Golden Age Veľká Británia 2007, 114´ réžia: Shekhar Kapur, scenár: William Nicholson, Michael Hirst, hudba: Craig Armstrong, hrajú: Cate Blanchett, Clive Owen, Geoffrey Rush, Jordi Mollá, Samantha Morton, Abbie Cornish Premiéra v ČR i v SR: 22.11. 2007 Hodnotenie: 73%