03/2005

Dobrovoľníctvo...

Vydáno dne 08. 03. 2005 (2516 přečtení)
...ako konkurenčná výhoda uchádzača o zamestnanie v cieľovej skupine personalistov Působíte jako dobrovolník a chcete se ucházet o zaměstnání? YMCA na Slovensku zjišťovala, jak se k dobrovolnické práci staví tamní zaměstnavatelé, a zda uchazečům o místo může jejich dobrovolnická zkušenost nějak pomoci. Výsledek? Pomoci může, pokud se dobře prodá. Jinak může i uškodit.

Podľa zistení agentúry AKO, ktorá realizovala prieskum pre mládežnícku organizáciu YMCA na Slovensku, sa pojem „dobrovoľníctvo“ spontánne vníma veľmi pozitívne. K takémuto tvrdeniu sa dospelo na základe kvantitatívneho telefonického prieskumu, ktorého sa zúčastnilo 335 najväčších zamestnávateľov na Slovensku podľa databázy TREND Analyses, ale aj kvalitatívneho prieskumu, tzv. Focus group. Samotný projekt „Dobrovoľníctvo ako pridaná hodnota – výzva podnikateľom“, realizuje YMCA na Slovensku v rámci podporného programu konzorcia TRUST. Jeho primárnym cieľom je zvýšenie imidžu a znalosti dobrovoľníctva ako takého, získanie argumentov pre potenciálnych zamestnávateľov a následné poskytnutie spätnej väzby samotným dobrovoľníkom. Ako ďalej ukázal prieskum, pojem dobrovoľníctvo nie je pre personalistov jednoznačný. Ich odpovede sa spájali prevažne s pomocou ľuďom v núdzi, charitou či bezplatnou pomocou. Organizovanie ako súčasť pracovnej náplne dobrovoľníckej činnosti bolo uvádzané len sporadicky. Ako vlastne môžeme dobrovoľníctvo definovať? Asi najvšeobecnejšia definícia by mohla znieť takto: akákoľvek všeobecne prospešná činnosť, vynaložená energia a čas, ktorú jednotlivec alebo skupina ľudí vykonáva nezištne, bez nároku na finančné či materiálne ohodnotenie. Mnohokrát mylné vnímanie dobrovoľníctva sa odzrkadlilo aj v znalosti dobrovoľníckych organizácií. Viac ako tretina personalistov spontánne uviedla, že nepozná žiadnu dobrovoľnícku organizáciu, zvyšných 63% respondentov najčastejšie spomenulo organizácie ako Červený kríž, Dobrovoľný hasičský zbor, UNICEF či Greenpeace. Ako sa však zistilo pri kvalitatívnom prieskume, medzi najznámejšie dobrovoľnícke organizácie, ktoré personalisti identifikovali z predloženého zoznamu patria Strom života, Úsmev ako dar, Slovenský červený kríž a YMCA. Podstatnejšie zistenie, než znalosť dobrovoľníckych organizácií medzi HR manažérmi, je možnosť uplatniť takto nadobudnuté skúsenosti a zručnosti pri uchádzaní sa o zamestnanie, ako aj samotné vnímanie dobrovoľníckej skúsenosti personalistami. Vo všeobecnosti platí, že uchádzači do zamestnania sú posudzovaní dvoma kritériami: „tvrdé“ kritéria výberu závisia od konkrétnych požiadaviek na dané pracovné miesto; špecifické „mäkké“ kritéria výberu dotvárajú profil uchádzača (napr. jeho osobnosť, schopnosti, mimopracovné skúsenosti). Žiaľ, dobrovoľnícka činnosť sa medzi tvrdými ani mäkkými kritériami spontánne nevyskytla. Ako hlavný problém tohto zistenia sa ukázala nedôležitosť dobrovoľníctva ako kritéria, ale aj chýbajúca osobná skúsenosť s týmto kritériom zo strany personalistov. Práve úlohou projektu „Pridaná hodnota dobrovoľníctva“ je zvrátiť tento stav, dať mu legislatívnu podobu a zvýšiť ego dobrovoľníkom a vyvolať pozitívne echo v personalistoch. Napriek tomu, že v súčasnosti personalisti dobrovoľnícku prácu pri výberoch zohľadňujú len málo (čo je spôsobené pravdepodobne nedostatočnou informovanosťou personalistov o obsahu dobrovoľníckej práce a o benefitoch dobrovoľníckej skúsenosti), z diskusie vyplynulo, že v prípade, ak bude ponúkaná správnou formou, má šancu stať sa relevantným mäkkým kritériom. Ako prínos sa v tomto smere javia návrhy HR manažérov: uvádzať dobrovoľnícku skúsenosť v CV ako pracovnú (praktickú) skúsenosť, nie ako záujmovú činnosť; uvádzať konkrétnu náplň dobrovoľníckej práce, ktorú uchádzač vykonával; a napokon uviesť počas osobného pohovoru, ako dobrovoľnícka práca prispela k rozvoju zručností a osobnosti uchádzača. Zaujímavé sú aj zistenia, na akú pozíciu podľa typu profesie by bol dobrovoľník vhodný. Až 40% personalistov nevedelo povedať, na akú pozíciu by si vedeli dobrovoľníka obsadiť. Väčšina respondentov si však myslí, že dobrovoľníci sú najvhodnejší najmä na pozície, ktorých náplňou je práca s ľuďmi (23% odpovedí). Dobrovoľníctvo je z hľadiska prijímania na pracovnú pozíciu posudzované v troch rovinách, ktoré výrazne ovplyvňujú finálny postoj personalistu: v motivačnej rovine, v skúsenostnej rovine a v rovine osobnostnej. V prvom prípade personalista zvažuje, nakoľko je daná pracovná pozícia zhodná s prípadnou hodnotovou a motivačnou hierarchiou uchádzača, inými slovami povedané, či uchádzač zvládne z ľudského hľadiska prácu v čisto komerčnom prostredí, resp. či takéto zamestnanie nie je pre neho iba prostriedok, ako pokryť životné náklady pre ďalšie vykonávanie dobrovoľníckej práce. V druhom prípade personalista zvažuje, do akej miery dobrovoľnícka skúsenosť uchádzača obohatila v smer žiaducom pre danú pozíciu a v treťom prípade, čo táto aktivita napovedá o jeho osobnosti. Podmienkou vytvorenia názoru na to, či je dobrovoľnícka skúsenosť benefitom alebo naopak prekážkou prijatia do danej pozície, je vždy individuálny rozhovor s uchádzačom. Nevýhodou sa dobrovoľníctvo stáva v očiach personalistov vtedy, ak uchádzač dobrovoľníctvo pokladá za svoje poslanie a mieni mu venovať veľa svojho času, ak by ho obmedzovalo v práci, ak sa vyskytne u personalistu obava, že uchádzač je členom sekty, prípadne svoju činnosť vykonáva v politických organizáciách. A výsledok? Dobrovoľníctvo môže byť a nemusí byť konkurenčnou výhodou pri prijímaní do zamestnania. Za silné stránky dobrovoľníkov sa považuje ľudskosť, zodpovednosť, kooperatívnosť, komunikačné a organizačné schopnosti. Naopak, ako zjavná konkurenčná nevýhoda sa podľa výsledkov prieskumu javí slabá motivácia pracovať v komerčnej oblasti, orientácia na ľudí, nie na výkon, slabá sebeprezentácia a prílišná skromnosť, prípadne nižšia miera asertivity. Pár odporúčaní pre dobrovoľníkov, ktorý sa chystajú uchádzať o zamestnanie: 1. V CV neuvádzať dobrovoľníctvo ako záľubu, ale do kolónky Pracovné skúsenosti, Prax; 2. V CV uvádzať náplň práce, vykonávanej v dobrovoľníckej organizácii, resp. za čo mal dobrovoľník konkrétnu zodpovednosť; 3. Vysvetliť, že práca v DO nebude na úkor hlavného zamestnania (zneužívanie služobného telefónu, e-mailu, faxu, atď.); 4. Ubezpečiť personalistu, že dobrovoľník nebol užívateľom, ale organizátorom podujatí; 5. Zdokonaľovať sa v technikách sebaprezentácie; 6. Vysvetľovať motiváciu zapájania do dobrovoľníckych aktivít ako potrebu byť činorodý, aktívny, robiť zmysluplnú činnosť. /YMCA na Slovensku/

[.. Celý článek | Autor: externí .. ]
[..Pošli e-mail | Vytisknout článek ..]